Na to Bože narodzene
Prežívame najkrajšie obdobie v roku, vianočné sviatky. Doba pokročila, a už každá rodina má svoje vlastné tradície a rituály. Niet divu. Všetky detaily si totiž kombinujeme podľa toho, odkiaľ sme a ako sme to zvykli mať doma, prípadne sa inšpirujeme aj niečím, čo sa nám zapáčilo. Mládež z FSk Jadlovec sa tento rok rozhodla stráviť čas so staršími členmi skupiny, aby sa dozvedeli ešte viac o zvykoch v Margecanoch. Pravé vianočné margecianske zvyky boli kedysi čarovné najmä skromnosťou a kresťanskými zvykmi.
O tom, ako vyzerali tradičné Vianoce v našej dedine kedysi, sme sa porozprávali s Jankom Kovalčíkom a našimi staršími členkami.
Prežívali obdobie adventu obyvatelia Margecian pred rokmi intenzívnejšie ako dnes? Ako prebiehali prípravy na Vianoce v porovnaní s dneškom?
Cez advent buľi ľudze v očekavani na najkrajše śvjatki v roku. Ľudze buľi vdzečne za to malo co maľi. Aj stromček śe zdobjol až na viľiju, ne jak teraz, že všadzi sú śvetelka a hraju vjanočné pesňički už meśac pred śvjatkami. Okrem šickej roboti śe pripravovalo aj na švjatki.Hej, robeľi śe aj zabijački kec maľi v rodzine śviňku a meso sebe porozdavaľi a spracovaľi, žebi na śvjatki mohli bic narichtovane.
V čom bola Štedrá večera kedysi iná ako máme dnes ?
Ňeśka sebe nezname predstavic Vianoce bez kapustnici, riskoch, šalatu aľe ani ribi ňebuľi. Jezulaňe (stromčeky) tiež nebuľi umele a ovješane bľiśčacimi ozdobami za veľo peňeži jak teraz, dakdzi i dva metre dluhich. Dakedi to tak nebulo. Jezulaň bol mali, bo veľki śe do kuchňi ňevešol a zaveśeni bol nad stolom. Ozdobeni ľem jabluškami, orechami, pantličkami a doma zrobenima salonkami, co buľi kocki cukru zabaľene v pozlatku. Ľudze vareľi ľem z toho co maľi. Peňežoch veľo nebulo a to co bulo na stole, buľi ľem jedla od ich statku. Na viľiju śe meso nejedlo a aj štedra večera bula bez mesa. Večeralo śe o šestej večar kec už bula cma. Hlavne jedlo bula lokša s makom. Ňeśmeli chibic oblatki s medom, ovocie a hlavne jabluška, orechi, kuch, gruľe s kvaśnu kapustu a dagdze aj ľapki a brindza. Na stoľe bula śvječka v harčičku so zarnom. Pod obrusom ňechibeľi grajcariki a stol bol opasani lancuchom, žebi rodzina trimala pospolu. Pod stolom buli snopi slami. Rodzina začala vinčovaňim a modlitbu. Od stola tak jak i neśka robime, nichto nemohol odejsc.
Muśime eśči spomenuc, že v dachtorich rodzinoch bol prichistani taňer navecej (pre maloho Ježiška, umartich v rodziňe, abo pre pocestnoho). Z každoho jedla śe odobralo a so snopom slami śe po večeri a modlitbe odňeslo statku. V ten dzeň i statek dostal vecej, žebi znal, že śe slavja śvjatki. Rozdaľi śe skromné darčeki a čekalo śe na polnočnu omšu. Dakdze išli chlopi, ale aj dzeci povinčovac, ale len najbľižšej rodzine. Vinčovac vobec nechodzeľi ženi. Ostatňa slama spod stola śe večar prestlala v kuchni na diľe a na ňej šicke spaľi až do Božoho narodzeňa.
Aké zvyky sa dodržiavali v našej dedine na 1. sviatok vianočný, teda na Božie narodenie ?
Spominam sebe, že po vojne śe po polnočnej omši streľalo. Kediśkaj, až kedz prišli ľudze z polnočnej, zakušeľi už pražene meso, rebra aľe i kočeňinu. I daktore našo členove to eśči tak robia. Na Bože narodzeňe śe už nič nerobelo, neśmeli śe ani umic grati, cale rodzini buli dovedna doma. Jedli śe ostatki zo štedrej večeri, aľe už bulo aj meso na stoľe. V dzedzine śe rozľehalo vinšovane až kedz bula cma. Chodzelo śe vinčovac rodziňe ale i suśedom.. .
Po období adventu a prípravy na Vianoce sa začalo po sviatkoch obdobie veselíc ?
Na druhe śveto, Na Štefana, a ostatňe dni bol čas zabavi pre calu dzedzinu. Ľudze v tom čaśe śe už stretávaľi v kudzeľnej chiži a śe veśeľiľi a zabavjaľi. Take zviki sme maľi aj v programe na Mladzenki.
Vinčujeme Vam šickim śčestlive Vianoce polne Božej milosci a žebi sce buľi šicke zdrave v dalšim ročku.